TRÁPENIE
Ty po nebíčku kráčaš si z úsmevom
a radosťou, budíš včielky, lienky
a to Tvoje stále malé neposlušné
chlapča.
Svoj smútok, slzy, v dážď premeníš
svoju radosť ma slnečnými lúčmi
pohladíš.
A keď večer mesiac výjde von, vždy
ma v jeho lúčoch jemne hladíš
a uspávaš.
Chcel by so Ťa tu mať, objať a po-
hladiť Tvoju tvár, veď ja som Ti
svoju lásku najavo nikdy nedal
Dátum vloženia 2. 7. 2007 10:56chaim
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1956
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti