Keď nocou usadá krvavá rosa
zem je nahotou bosá
keď necítim vôňu z ruže
ale len tŕne bodajú jak nože
Keď dýcham z povinnosti
prach ma šteklí v duši
cítim praskanie kosti
srdce na prestávku búši
už začínam sa rozprávať so samotou
prestáva sa mi zdať divnou
s tou smejúcou sa potvorou
s mojou jedinou...
Keď si myslím, že ma všetci opustili
aj on...
už len blúdim
v ušiach mi píli
hučí zvon...
som znechutený z ľudí...
z ničoho nič prichádza svetlo
odoženie tmu, mraky s metlou
úsmev vyčarí
to nie sú čary
ale je to on
čo nám je strážcom...
Dátum vloženia 22. 6. 2007 09:18Dummy
Vždy príde...aj keď už neveríme...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2067
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DarkOne
to iste co predtym. no tu si sa trosku pohol vpred s obraznostou a trosku viac pobabral rymy. gramaticke su pliaga.
22. 6. 2007 09:41 - Dummy (napísal autor básne)
preto som napísal pokračovanie
lebo pokračovanie nadväzuje
na predchádzajúce...
22. 6. 2007 09:45 - Zimna Burka
on nikdy neopusta
ostava tu a odpusta
proti nemu ako debl
bojoval som ako slepy
no on zasial mojho stastie kvety..
in milujem melancholicke basnicky '
je to pekne
22. 6. 2007 11:24 - Dummy (napísal autor básne)
22. 6. 2007 16:34 - malý klaun
to o v on by som tam veľkým
ale inak fajn sa to číta
myslim, ze sa lepsis
a tak pokracuj :o)
z dialky ta sleduju vsetci
aj ja
22. 6. 2007 18:31 - Dummy (napísal autor básne)
ale je to ON
čo nám je strážcom...
už je to lepšie
som rad, že ma sledujete..aj ty...veľký brat ťa stále vidí ))
22. 6. 2007 19:00 - nereg. nereg.
25. 6. 2007 19:42