Basnicky.sk

JAJANA  Zobraziť/skryť lištu autora

Vianočné prekvapenie

Vianočné prekvapenie



Žil sám.
V jednom byte,
v preľudnenom meste,
spokojný...
nič nestálo mu v ceste,
aby šťastný bol...
on, novodobý Robinson,
čo všetko mal,
aby vedel prežiť.
V Štedrý večer,
keď neprestávalo husto snežiť,
stál pri okne...
pozorujúc padajúci sneh,
želal si už toľký raz....
jeden a ten istý dar...
ako vždy, keď bolestne cítil,
že je sám a jeho srdce...opustený ostrov.
Radšej sa oprel o kraj stola,
keď sa v tichom tanci vločiek ONA objavila,
opustené srdce razom zaľudnila.
Videl za oknom jej jasnú tvár...
to túžba jeho,
spolu s padajúcim snehom,
jej dali presný tvar.
Bola taká biela.
Len oči,
ako hviezdy z noci,
jasne žiarili.
A sila toho jasu,
v jeho očiach odrážala krásu,
ich večného spojenia.
O tomto čase každý rok,
prichádzala za ním.
Čakal ju
a ona prišla...za oblok.
Tak na seba hľadeli aj tento rok,
no po prvýkrát sa usmiala,
a až potom sa mu stratila.
Jej úsmev mu cele srdce naplnil,
a po prvýkrát neotvoril okno
a nezakričal za ňou –„Ostaň so mnou, neodchádzaj, prosíííím!.“
Len tak ostal stáť
a srdce teplom lásky nechal roztápať...
Nepocítil, že ostal opäť sám.
Cítil, že je stále tam.
Ešte raz sa pozrel
a ponaprával záclonu.
Otočil sa...a
uvidel jej krásnu tvár...celkom z blízka.
Stála tam.
Vystrela k nemu svoju ruku,
pohladila vlasy a zotrela mu
nesmelo visiacu slzu v oku.
Usmiala sa a povedala – „Ostanem tu s Tebou, som Láska Tvoja.“
Tak ako ešte nikdy šťastný, vzal ju do náručia
a šťastím sa rozplakali obaja.
Keď v noci
v tesnom objatí spolu ležali,
padajúce hviezdy snehu pozorovali,
opýtal sa-„Prečo?“
A nemusel sa pýtať viac.
Čo najtesnejšie sa k nemu privila
a odvetila: “Vždy som chcela zostať,
no nemohla...NECHCEL SI MA.
Nechcel naozaj.
Vždy keď si prestal veriť, o mne snívať
a stratila sa z mysle... moja podoba a tvár,
zabudol si, že som...
že som skutočná a živá,
že len kráčam k Tebe
a už blízko som.
Vtedy si ma od seba do diaľok odháňal.“
„A čo dnes večer?“ – opýtal sa.
„Dnes si ma chcel...tak naozaj,
Vedel si, že som a neodchádzam.
Veril si, že prídem raz a ostanem.
Nekričal si VRÁŤ SA.
Cítil si ma vo svojej duši,
to že som...a len Tvoja.“
Až teraz pochopil,
že nemohol ju nájsť,
lebo ona už s ním dávno bola,
len ju svojou dušou nevnímal.









Dátum vloženia 19. 6. 2007 18:29
Básnička je vložená v kategórii Sviatočné
Počet zobrazení básne 2073
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. CZek

    ahoj JAJANA,
    ta basnicka je velmi pekna ale skus ju trochu upravit myslim na slohy skusis????

    31. 10. 2007 09:46