Basnicky.sk

Počul som jednu myšlienku
kto a kedy ju povedal nevediac,
tá myšlienka v sebe múdrosť skrýva
a to, že
my ľudia sme ako taký mesiac.

Polovicu duše v nás tma zakrýva
a tú druhú v každom znás svetlo obýva..

Spolu tvoria jeden celok
jedna bez druhej nemá význam,
veď ako by to vôbec znelo
keby si človek povedal:
Len polku duše mám !

Svetlo a tma to je v nás
a rovnako ako mesiac
raz sa hranica tmy posúva
a vtedy zatmenie v nás nastáva.
No vždy príde chvíla tá
keď tá tma ustúpi
a kúsok po kúsku svetlo preniká
a posúva tú hranicu tmy.

A opäť rovnováha
a vtedy zdá sa,že všetko je jak má byť.

Básnik by povedal:
Toť tá duša neprebádaná zo svetla a tmy.

A ty človiečik
maj na zreteli
ak niet tmy nemá význam svetlo ,
ale ak niet svetla
je viac tmy.

A to je tá múdrosť skrytá,
že vždy buď a ži pre to,
tam kde si v danej chvíli,
vždy a všade
hľadaj a maj v duši len jedno
a to je SVETLO