Basnicky.sk

Budík zvoní, vstávam a ponáhľam sa do práce. Tam už na mňa čaká kolega s pekne vykysnutým cestom. Beriem ho do rúk a tvarujem z neho chlebík. Robota mi ide od ruky. Upečené chlebíky rozvoniavajú a lesknú sa na vozíkoch. Aj rožteky sa vydarili, sú pekne chrumkavé. Mám radosť, bežím od vozíka k vozíku a pekne ich ukladám aby sa nepoškodili. Ja pracujem a moja práca ma baví, čo baví, mam z nej radosť. Bežím po schodoch, beriem ich po dva. Naraz a zrazu otvorím oči...všetko je preč, bol to iba sen. Vedľa mojej postele stoja barly a trocha ďalej môj kamarát – invalidný vozík. Najradšej by som zatvorila oči aby sen pokračoval, no nedá sa. Realita je už jedenásť rokov iná.