Som tu, na tom mieste kde sme si všetci rovní.
Mesto ako na dlani pod sebou mám,
ale jediné čo vnímam je hmla,
ktorá sa mi vytvára pred očami.
A v tej hmle sa tvár objavuje,
je tak nádherná, že sa jej túžim dotknúť, ale ak by som tak urobil rozplynula by sa bohviekam.
Môžem ju len takto obdivovať a dúfať že v očiach niekoho iného bude šťastná.
Dátum vloženia 9. 3. 2007 22:15tomino182_88
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2950
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti