Basnicky.sk

Lizzinka  Zobraziť/skryť lištu autora

ONA

Áno, je tu, oslnivá,
perlami ruží zdobená.
Dôstojných perí úsmev kráľovien
jej žiara smaragdových očí prebíja.

Oceľovo tvrdá, hoci sladká
v súmraku dolín naňho čaká.
Jej drobná krehkosť bráni v letku,
aby tá krása unikla.

Ľúbi ju vrúcne, celá je jeho,
spolu sú šťastní, žehná im nebo.
A ja tu sama za rohom stojím,
trápenie svoje slzami hojím.

Ktože som ja? Ostala sama,
opustená, bledá, preduchovnená.
Len moja múza, tá nikdy nespí,
ešte i teraz sa jej dych ozýva.

Prečo len? Prečo?
Prečo nevládzem bojovať?
Nebezpečne žltá nad nocou vanie...
Rozvaha hĺbky dlho mi chýba,
neviem byť citov zbavená.

On nič netuší, nikdy nebude,
nechcem ho trápiť mukou týchto dní.
Nič mu nepoviem, nič sa nedozvie,
pretože pravda ťažko prebolí.
Dátum vloženia 5. 3. 2007 12:48
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2194
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nikuska1

    nj, je to velmi krasne, dobre to poznam...dusevne

    5. 3. 2007 18:33
  2. Lizzinka (napísal autor básne)

    Dakujem... prezivam to na vlastnej kozi, viem, o com hovorim. Nikomu to neprajem zazit...

    6. 3. 2007 18:57