Zatmenie...a potom dážď...
snáď zmyje hriechy v každom z nás...
Potopa...a potom vzdušné víry...
snáď odfúknu naše chyby...
človek niekedy nevie,čo činí,
a potom zo všetkého druhých viní...
je to akési pomýlené
a len my vieme,čo v nás drieme.
Drieme a čaká na prebudenie,
na nové rozvidnenie...
a s tým nádej svitá,
hoc´doteraz bola skrytá...
Dátum vloženia 28. 2. 2007 10:18mishell
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2244
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- HUD81
21. 4. 2007 19:33