Zavládla noc strašne tmavá
a ja cítim sa taká sama...
Možno zas príde krajšie ráno
a ty povieš opäť láske áno...
Možno zas povieš,že ma miluješ
a ja na všetky hriechy zabudnem,
možno zas budeme šťastný,
od toho dňa až navždy...
Možno zas bude to jak sen,
možno noc vystrieda deň...
Utápam v smútku smiech
a chcem hodiť mu záchranné koleso...
Láska bola taká krehká,že rozbila sa na kúsky
a tak učím sa žiť bez lásky,
učím sa žiť bez citu
a dávam životu obetu...
a čakám na záchranu...
Dátum vloženia 28. 2. 2007 10:08mishell
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2378
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti