Basnicky.sk

Spomienky bolia a ukrývajú city,
mám strach z miznutia svojich blizkych.
Mora ma zmieta stále tá istá,
neviem čo čaká ma,čo príde zajtra?!

Na každom kroku číha čierna pani,
je krutá k ľudom,nekašle sa s nami.
Nepozná nehu a úsmev na tvári,
pre ňu sme hmyz s trápnymi chybami.

Rozhodne kedy a koho si vziať,
z jej pazúrov niet šancí na návrat.
Telo ostáva,no duša už mrtva je,
týmto už končí sa tvoje trápenie.

Môj smiech už utíchol,právo na šťastie,
odišiel rýchlo,ako rieka pretečie.
Tak ako verš končí sa bodkov,
nadišiel další koniec z koncov.