Basnicky.sk

Na Silvestra takmer každý,
kto chce pevnú vôľu mať,
povie si: Od zajtra navždy
musím sa nerestí vzdať!

Aspoň jednej, lebo na to
treba iste veľa síl.
Rád by som sa s takou stratou
sám pred sebou vytasil.

Navštívil som, nuž a čože,
v tento večer nočný bar,
veď kde inde človek môže
zlozvykom vystrojiť kar?!

Chcem sa baviť, ale pritom
ani mi nechutí piť,
len premýšľam, akým sitom
neresti mám vytriediť.

Už sa ručičky na vežiach
tešia na polnočný bozk,
posledné minúty bežia,
no ja bledý ako vosk,

márne predsavzatie hľadám,
s ktorým polnoc privítam.
Už je blízko! Ktorým vadám,
odzvoniť mám, sa pýtam.

Bublinkový mok vo fľašiach
vyraziť chce zátky von,
všetci sa tu v tanci jašia,
na bim-bam sa teší zvon,

starý rok už skoro schátral
pod paľbou korkových striel,
len ja stále márne pátram,
ktorých sa mám zbaviť ziel.

Mám prestať piť? To je vari
najčastejší záväzok.
Lenže to sa nepodarí,
keď na plný úväzok

v kultúre som zamestnaný,
nesmiem sa tak znemožniť!
Ak s nimi chcem žiť bez hany,
tak musím s nimi aj piť!

Začnem hneď myslieť po novom
a mám problém odbytý!
No,so starým mozgom,v ktorom
nemám nové závity?

Už nijakú vodu mútnu
a šéfovi donášať!
Ale bez neho ma zhltnú,
jak veľryba Jonáša.

Iba pravdu vravieť budem
aj jemu a do očí!
No nájdem zastanie v ľude,
keď sa vietor otočí?

Nebudem viac opakovať
názor mocných nemenne!
Ale za koho sa schovať
v diskusii na pléne?

Nebudem frajerky meniť,
hoc ma láska opíja!
Toto málokto ocení,
opúšťaný som vždy ja...

Teda denne behať budem,
v zdravom tele zdravý duch!
Ále, dobre mi je v kľude...
Zas sa uzatvára kruh!

Miesto čumenia do telky
drieť sa cudzie jazyky!
Aj to bude problém veľký,
sotva zmením návyky.

Čo tak skúsiť vstávať včasne,
nemárniť čas ležaním?
Bŕŕŕ, vzdať sa tej chvíle slastnej?
Veď nie som za mrežami!

Lenže záväzok si nedať,
to mi vôľu znivočí!
Za pohodlnosť ju predať?
Ako pozriem do očí

tým, čo práve pripíjajú
na nový a šťastný rok?!
Všetci predsavzatia majú,
iba ja som ani krok

neurobil k bezchybnosti,
zostávam, aký som bol:
Lenivý, záletný, sprostý,
k tomu ešte alkohol,

donášač, oportunista,
bojazlivec, epigón...
Už je to vec celkom istá,
zostávam naďalej v tom,

ďalší rok sa budem, pariť
vo všetkých tých neduhoch!
To je život? Len sa zaryť
kdesi do bahna, jak hroch.

Preukrutne ma to mrzí,
nemôžem sa zmieriť s tým,
takmer mi vyhŕkli slzy,
v bare možno krájať dym...

Už to mám! NEBUDEM FAJČIŤ!!!
Nikotínu smrť a zmar!
Ach, hneď je ten život krajší
a veselší tento bar!

Spokojne sa vraciam k stolu,
veď som si dal pekný dar!
Vytrvám? Mám predsa vôľu!
OD DETSTVA SOM NEFAJČIAR!!!