Kde je náš domov ?
Kto z nás je vietor ?
Kto hľadá správny smer ?
Snáď v romantickom svete básni a poviedok dá sa znať,
že pravda je v nás tam niekde uprostred .
Že pravá láska zahynie,
keď sladkými perami neovlažíš jej smäd.
Vedz ,že keď nám víchor zmätie všetky stopy ,
nebude sa kam vrátiť a nebude už cesty späť.
Srdce pišťi žiaľom po tebe a
je toľko viet čo chcem povedať,
no nechcem a nesmiem ti ublížiť.
Nech radšej moje srdce krváca
ako keby tvoje mal by som dať na klát obety.
Bojujem sám so sebou deň čo deň.
Je vo mne rana niekde tam hlboko,
tam kde to nevidieť.
Bolesť neutícha a niet na ňu liek.
Deň za dnom cvála cestami našich životov a
ja sa pýtam,
je to trest a čí náhoda,
že pevnými lanami je spútaná naša sloboda?
Smiech na perách no v srdci smútok mám.
Či je to klam?
Klameme seba?
Vraj sa s tebou hrám..
Je hrou sebaklam??
Dátum vloženia 10. 12. 2006 03:22CERTISKO
Zmätený vietor.
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1972
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti